Príbeh barbara Ryana 1.Kapitola
Bolo tiché ráno v barbarskej dedine menom Dhaeldas,všetci vstávali neskoro zo včerajšieho večierku.Barbar Ryan však už bol hore,nachytal ryby a pripravil raňajky a hneď išiel na hranice kde sídlili Rimania.Schúlený v kríku ticho sledoval čo sa deje.Videl nejkých ľudí ale nevedel kto to bol. Ryan : „Vojaci!“ - šepotom povedal Ryan : „Musím ísť varovať dedinu nech sa pripraví na najhoršie!“ Potichu sa vytratil z hranice a rýchlo utekajúc zakopol a padol do vlastnej pasce ktorú si zhotovil na divú zver keď bol ešte menší.Najprv sa začudoval ako je možné že táto pasca stále funguje aj po tých rokoch.Kričal o pomoc a dúfal že ho nejaký barbar započuje,ale naopak.Náhodou okoloidúci Riman zbadal Ryana ako uviazol v pasci. Vojak : „Ale ale,barbar ktorý sa chytil do vlastnej pasti,jak primitívne“ - povedal Vytiahol ho z pasti,ruky mu previazal lanom a odviezol ku Rimanom.Keď už došli do Rimanskej pevnosti išiel za veliteľom a odviezol mu chlapca. Vojak : „Môj Pane,doniesol som vám malého barbarského špeha“ Veliteľ : „Výborne vojak,dobrá práca tu máš tento list a choď za obchodníkom aby ti zvíšil žold“ - povedal Veliteľ : „Tak a teraz ty malý barbar,povedz mi kde schovávate vašu dedinku?“ - dodal Ryan : „Nikdy ju nenájdeš,radšej zomriem ako by som ti mal niečo vyzradiť!“ Veliteľ : „Si odvážny mladý bojovník ale uvidíme ako dlho vydržíš v žalári bez jedla a vody.Odvedte ho!“ - koniec prvej časti -